Pečiatky
Pečiatka predstavuje predmet malého rozmeru, ktorý zanecháva (väčšinou) na papieri buď čiernobiele, alebo farebné odtlačky. V dnešnom svete je súčasťou takmer všetkých kancelárii či štátnych inštitúcii. Tieto zariadenia vidia jeho hlavný prínos najmä v šetrení času – ako kancelárska pomôcka umožňuje vkladanie rovnakého textu či obrázkov do viacerých dokumentov bez toho, než by museli byť vypisované ručne, prípadne kreslené do každého jedného dokumentu osobitne. V minulosti sa pečiatky používali na rozličné činnosti. Prvotne sa spájali s identifikáciou rodiny či celého rodu, neskôr sa ich pôsobnosť rozšírila na funkciu overovania dokumentov či úradných listov. Staroveké formy pečiatok sa zhotovovali z odumretých častí (kostí) zvierat či dreva.
Pečiatky sa skladajú z viacerých častí. Najvýznamnejšiu časť predstavuje štoček, ktorý je vyrobený buď z gumy, alebo polyméru. Štoček je na pečiatke veľmi dôležitý, pretože predstavuje jej hlavnú časť, vďaka ktorej dochádza k otláčaniu na priložený materiál (zväčša papier, ale aj textílie). Na štočku býva umiestnený požadovaný text alebo obrázok, prípadne požadované zobrazenie. Ďalšou časťou pečiatky je rukoväť. Rukoväť býva zhotovená najmä z dreva, ktoré ak má byť pečiatka nápomocná, musí byť zhotovená z naozaj kvalitného dreva (napríklad buk či dub). V prípade, ak je drevená rukoväť nekvalitná, dochádza ku šmýkaniu pečiatky v ruke či jej zlej uchopiteľnosti, vďaka čomu býva otláčaný text často krát nečitateľný a nekvalitne otlačený. Pečiatky, ktoré sa skladajú z gumovej a drevenej časti predstavuje tzv. „tradičné pečiatky“, ktoré na orážanie potrebujú aj atrament a atramentovú podušku. Aj keď je používanie takého typu pečiatky viac menej na ústupe, ešte stále sú veľmi populárne. Postupne sú však nahrádznané pečiatkami plastovými fungujúcimi na princípe samoodtláčania. Ich podstata spočíva v tom, že za pomoci počítačových zariadení býva priamo do pečiatky zadávaný a vyrezávaný text, ktorý má byť na pečiatke zobrazený. Takáto pečiatka má trvanlivosť približne tisíc orazení.
Okrem spôsobu, akým boli pečiatky vyrobené ich možno rozdeliť aj na základe nastaviteľnosti ich obsahu. Najčastejšie sa delia na:
- pečiatky s ručne nastaviteľným obsahom: ako typický príklad možno uviesť tzv. dátumový typ pečiatky, ktorý umožňuje upraviť si požadovaný obsah podľa toho, aký je práve aktuálny dátum.
- pečiatky samozostaviteľné: štočky jednotlivých prvkov, ktoré sa na pečiatke nachádzajú (napríklad písmená) sa vkladajú do koľajničiek pečiatky podľa vzoru klasickej vytláčacej sadzby.
- pečiatky so statickým obsahom: obsah na pečiatke je daný, nie je možné ho meniť, ani dodatočne upravovať.
- pečiatky vyhotovené kombináciou statického a premenlivého obsahu. Ako príklad možno uviesť poštovú pečiatku, ktorá obsahuje statický obraz – znak pošty a premenlivý obsah – nastavenie dátumu podľa jeho aktuálnosti.
Pečiatky zaznamenávajú svoj rozmach a začínajú vystupovať v podobe nezameniteľného pomocníka v nejednej spoločnosti.